26/05/2023
Už týždeň rozmýšľam, či napísať tento príspevok. Keďže v tomto smutnom príbehu začína svitať na lepšie časy, tak som sa rozhodla ho zverejniť.
Vyše 16 rokov máme chovnú stanicu mačiek plemena Maine C**n. Učarovali nám títo nežní, prítulní a hraví mačací obri a tak sme 11 rokov odchovávali mačiatka, zúčastňovali sme sa mačacích výstav na Slovensku ale aj v okolitých štátoch (CZ, PL, A, HU ). Boli to krásne časy, spoznali sme veľa úžasných ľudí, mnohé priateľstvá pretrvali až do súčasnosti. Dá sa povedať, že sa tejto záľube ( finančne dosť náročnej) a chovu venovala celá rodina, ( manžel, ja aj moje deti) . V našej CHS sme odchovali 128 mačiatok, všetky sme ich s láskou vypiplali - niekedy to bolo ľahšie, niekedy ťažšie ale chvála bohu, sme to zvládli. Pre naše mačiatka sme sa vždy snažili nájsť tie najlepšie domovy a veru sa nám to aj v mnohých prípadoch podarilo. S novými majiteľmi sme často dlho udržiavali milé kontakty. Žiaľ, nie vždy to skončilo ideálne, a tak sa nám niektoré mačiatka vrátili aj domov ale na "druhý pokus" to obvykle dopadlo dobre. Dosť dlhý úvod ale mala som potrebu to takto napísať.
Nuž a teraz k veci. Už to budú skoro dva týždne, čo mi prišla správa od Katky Bálikovej ( predsedkyňa našej mačacej organizácie ), že ju oslovili z nejakého OZ ohľadom mačky z môjho chovu. Vraj jej pred pár dňami umrela majiteľka a mačky tam sú zavreté v dome - kŕmi ich nejaká suseda. Áno, bola to naša mačička Tamélia - tento rok v októbri bude mať 9 rokov. Sľúbila som pomoc a skontaktovala som OZ - ktoré to riešilo. Nenapadlo ma nič iné, iba zobrať si ju domov. Doma máme 3 starších kastrátov, s chovom sme už skončili ( deti odrástli, majú iné starosti, my sme trošku zostarli - pridružili sa aj nejaké tie zdravotné problémy a tak by sme to už asi nezvládali). Kontaktovala ma nakoniec dcéra bývalej majiteľky ( vraj tiež milovníčka mačiek - ale ona si ju vraj nemôže nechať) a veľmi ochotne súhlasila, že mi mačku dovezie domov. Asi do do dvoch hodín bola Tami opäť doma. Dotyčná pani mi ju odovzdala v prepravke, keď som sa jej chcela opýtať na nejaké informácie ohľadom Tami, povedala, že nič nevie. Nasadla do auta, kde sedela ešte nejaká osoba a rýchlo odišla. Bolo to veľmi čudné . Doma keď sme s dcérou otvorili prepravku, že vyberieme mačku, tak sme ju chúďa hneď vložili späť a ja som volala synovi - veterinárovi, či môžeme okamžite prísť k nemu do ordinácie ( do Novej Dubnice). Očakávala som všeličo, ale toto naozaj nie ! Mačka nevedela chodiť, lebo mala vrastené pazúry do vankúšikov na labkách, v očkovacom preukaze žiadny záznam o očkovaní ( len tie dve očkovania, čo dostala u nás ako mačiatko ) Mačka , kosť a koža, na krku má nádor - ten sa bude riešiť, keď mačka trochu zosilnie. Akútne bolo treba vyriešiť labky !
Tami ani nemukla, musela mať veľké bolesti, keď jej syn vystrihával zdeformované, zhrubnuté pazúre a ošetroval obrovské otlaky na nohách. Mačka nie je sterilizovaná, hoci to bola podmienka v zmluve a tak mám vážne podozrenie, či moja Tami nežila u množiteľky a teraz, keď už je stará (8 r.) a chorá, tak bolo treba sa jej zbaviť - viete, keď Vám niekto oznámi, že mačke z Vášho chovu hrozí utratenie, lebo ju nikto nechce, tak čo urobíte ? Jediné, čo mi dcéra o mačke povedala, že bola plachá, nedala sa pohladkať a vraj ju ani poriadne nikdy nevidela.
A tak nám doma pribudol mačací pacient. Každý deň ráno, večer ošetrujeme labky, picháme injekciu od bolesti a bojujeme. Tami je úžasná bojovníčka, trpezlivo znáša naše "týranie" a očividne sa jej zdravotný stav zlepšuje. Začala pekne žrať, je prítulná, hravá ako mačiatko - to naše "rozmaznané, povýšenecké a panovačné " mačky sa správajú úplne ináč - pre nich je to samozrejmosť, že sa o nich staráme, pre Tami je to asi malý zázrak a vzácnosť a tak si to užíva s veľkou vďakou. Včera sme boli na kontrole a naozaj sa jej labky postupne hoja ešte na ľavú prednú labku zle našľapuje, ale vraj to bude trvať dlhšie. Dôležité je, že už je všetko na dobrej ceste. Držte nám prosím palce, bojujeme ďalej :)
