Dnes som bola pevne rozhodnutá využiť veľmi pekné počasie a poobednú prechádzku po sídlisku som poňala trošku nevšedne. Po vcelku náročnom dni na onko oddelení som potrebovala vypnúť hlavu, tak som do toho samozrejme zatiahla aj Magnuma. Zbalila som čuchaciu deku, véééľa mlsiek a po venčení som sa rozhodla mu rozložiť dečku na chodníku - pokojnom mieste, kde máme stress breaks, aby som začala z ľahka. Magnum skúsenosti s čuchačkami má a veľmi mu ako silnému reaktivcovi pomohli, tak som bola zvedavá, ako sa bude na ňu tváriť aj v o level alebo aj možno o 2 vyššie v ťažšom prostredí. Čuchanie je pre psa jednou z foriem uvoľnenia a Magnum ako silný reaktivec pracuje so stresom ťažšie, nevie ho spracovať ako ,,normálny” pes - a teda čuchanie a naučiť sa vôbec čuchať mu veľmi pomohlo. Pred dvomi rokmi, čuchať odmietal a hlavu skloniť k zemi neexistovalo. Na mňa pozrieť neexistovalo. Len čučať ako maják s chvostom hore a trasúcimi sa svalmi.
Na moje prekvapenie si dečku všímal, najprv som išla cez náhubok, neskôr som mu dala náhubok dole a postavila som sa od neho. Najprv som musela spracovať v sebe, že to moje tela naozaj čuchá ako doma bez rušenia a zbytočného kontrolovania okolia a stresovania sa. Nebolo to ešte 100% uvoľnenie , ale na prvý raz som bola neskutočne pyšná. Ak začul štekať psa v diaľke, na povel ,,Hľadaj” som mu znova dokázala otočiť pozornosť na čuchaciu dečku a zvládol sa odtrhnúť. Inak som sa mu do toho nemontovala. Zvládol aj niekoľko základných povelov a trikov, čo som pozerala ako puk ešte viac 👀💪🏻 Nič ale netreba preháňať a nad dečkou sme nestrávili pól hodinu. Cvičenie som ukončila v dobrom, veľká pochvala a mohlo sa ísť domov.
Neboli by sme to ale my, ak niekoho nestretneme, tak musel svoje sídliskové dvojča akurát vo fena verzii vyjačať, každopádne pre nás za dnes čuchačka veľký úspech a krô
