28/11/2024
PRAVDIVÉ A KRÁSNE SPOMIENKY NA NAŠICH MILOVANÝCH PSÍKOV
ROCCO🐕♥️ 26.11.2001 - 3.9.2015
BINGO🐶 útulkáčik odišiel 🌈🌟5.5.2024
NAVŽDY S NAMI A V NAŠICH 💕
NA POKRAČOVANIE
1. POVIEDKA "AKO SME SA S ROCCOM NAŠLI "
Kamaráti,
som Bingo. Toto meno mi dali v útulku, tak mi ho noví pánkovia nechali, pretože ma našli a to bola po našom milovanom Ročkovi ich ďalšia výhra.
Ešte mám druhé meno " Robin ", ktoré je zložené z mien Rocco a Bingo. Je to preto, lebo Binga nám poslal Ročinko z nebíčka, pretože nám bolo za ním veľmi smutno.
Chcem Vám poslať príbeh Ročinka na ktorého pánkovia i po rokoch s láskou spomínajú. Tak toto je úvod a príbeh prvý.
Milí priatelia havkáčov,
napísať toto dielko nás inšpiroval životný príbeh s našim jedinečným psíkom ROCCOM - americkým staffordshirským teriérom. Je určené pre ľudí, ktorí majú psíkov, ale i pre ľudí, ktorí si mienia štvornohého miláčika nadobudnúť, prípadne si chcú prečítať zopár našich príbehov.
Zažili sme spolu množstvo príbehov, ktoré nám natrvalo utkveli v pamäti a pocítili sme neodolateľnú túžbu podeliť sa aspoň o niektoré s našimi priateľmi a s ľudmi, ktorých táto tématika zaujíma. V našom dielku sú všetko pravdivé, neprikrášlené a neskreslené príhody, ktoré možno po ich prečítaní a hlbšom zamyslení nad ich obsahom poskytnú širší pohľad na spolužitie ľudí a ich najverneších priateľov a bytostí - psíkov.
Nesnažíme sa o žiadne uzávery, poučenia a nebodaj nejaký návod, ako psíkov vychovávať a zachovať sa vo všetkých, častokrát i zložitých a nebezpečných situáciách, pretože sme presvedčení, že akýsi ideálny muster spolužitia so psíkom ani nemôže existovať.
Vopred chceme poukázať prípadným „ literárnym kritikom „ na fakt, že tieto slová píšeme spontáne, bez rešpektu k pravidlám a poučkám múdrych pánov profesorov o písaní knihy, alebo akéhokoľvek iného literárneho útvaru. Sme presvedčení, že rozhodujúci je obsah tohto dielka, ktorý vychádza z hĺbky srdca a pozostáva z množiny príhod a situácií ktoré sme zažili s našim milým havkom.
Možno týmto dielkom prispejeme k rozšíreniu poznatkov o spolužití psíka a človeka, nadobudnutiu nových pohľadov na mnohé zákonitosti v spoločnosti, vzťahy medzi ľuďmi, názory i prejavy charakterových vlastností, či už pozitívnych, alebo negatívnych. A to je to, čo chceme odovzdať čitateľom
Takže milí čitatelia, prajeme Vám pri čítaní našich príbehov pohodu a prajeme veľa zdravia vašim havkáčom.
Ludo a Lubica Kuhlöffelovci
PRÍBEH PRVÝ
Ako sme sa s ROCCOM našli
Často sme sa s manželkou rozprávali o rôznych domácich zvieratkách, ktoré sme mali v detstve. Najviac nás to ťahalo ku psíkom. Obzerali sme si ich na ulici, pozerali v časopisoch, televízii a podobne. Debatovali sme často o rôznych plemenách a uvažovali ktoré by sme si vybrali, keby sme psíka chceli mať i my. Vyššia moc však už mala pre nás psíka vybraného.
Ako sa to teda stalo. Od istého času sme začali chodiť na výstavu psov v Trenčíne. Páčili sa nám rôzne plemená – od najmenších až po najväčších havov. Obyčajne sme išli hneď v sobotu, kedy boli hodnotenia a psíkov bolo najviac. V nedeľu sa nám už obyčajne nechcelo ísť. Stalo sa však niečo, čo patrí do kategórie pojmov - „ zásah vyššej moci „.
Opäť prišiel čas výstavy psíkov, ale boli sme nejakí prechorení, alebo už neviem z akej príčiny, skrátka sme sa rozhodli, že tentoraz výstavu vynecháme. V sobotu sme teda nikde nešli a nemali sme zámer ísť ani v nedeľu. Ale začali sa diať veci. V nedeľu ráno sme z ničoho nič začali o výstave pri raňajkách rozprávať a čím ďalej, tým viac nás to na výstavisko ťahalo.
Doteraz nevieme pochopiť tú nevysvetliteľnú silu, ale vychytili sme sa tam, i keď nedeľný program nebol pre nás príťažlivý. I preto, že bola veľká zima, treskúci mráz a sneh len tak vržďal pod topánkami. To sme ešte netušili, že už je rozhodnuté. Hneď pri vchode do výstaviska sa krčil mladý párik a pri nohách mal krabicu od nejakého ovocia. Už sme prechádzali okolo, keď nás oslovili, či nekúpime psíka. Pozreli sme do krabice a tam sa túlili k sebe tri krásne malé šteniatka. Ospalo sa na nás pozreli a driemali ďalej. Chvíľu sme sa s majiteľmi rozprávali, ale už sa v nás začalo niečo usadzovať, avšak sme ešte netušili čo to je. Išli sme do pavilónov a stále sme sa rozprávali o šteniatkach. Vrátili sme sa ku vchodu a dohodli sme sa, že si ešte v priebehu týždňa zavoláme. Chceli sme si to poriadne premyslieť, bolo však už rozhodnuté i keď sme o tom ešte nevedeli. V stredu sme išli na návštevu k majiteľom. Bol krásny deň, slniečko prudko hrialo. Dievčina priniesla tri šteniatka, jedno krajšie ako druhé a položila ich na zem neďaleko nás.
Jedno šteniatko sa k nám hneď neistými krôčikmi vybralo a začalo sa k nám túliť a oblizovať nás.
Do čerta so všetkými teóriami o výbere šteniatka. Ten psík si vybral nás a boli sme spolu dlhé roky nesmierne šťastní.