26/08/2019
Ja a pes.
Môj pes nie je moje dieťa, ale ja som jeho matka.
Už som unavená z rečí, že sa k svojmu psovi chovám, ako ku dieťaťu.
Mám psa, ktorého milujem, ale viem, že na rozdiel od dieťaťa, nikdy nebude chcieť odísť z domu a nikdy sa o mňa nebude starať, keď vyrastie. Nikdy nebude nezávislý alebo samostatný, vždy bude potrebovať jesť, piť, ísť sa poprechádzať.
Nikdy nebude dieťaťom, nikdy mi nepovie typické frázy ,,Chcem toto", ,,Nechaj ma, nestaraj sa", ale nepovie mi ani ,,Milujem ťa", ,,Ďakujem", ,,Potrebujem ťa".
Nebude ma súdiť a nebude spochybňovať moje myšlienky a rozhodnutia.
Na rozdiel od dieťaťa nebude vyzerať ako ja, ani fyzicky, ani psychicky.
Budem sledovať ako môj pes rastie, postarám sa o neho a budem svedkom toho, ako ma opustí. Navždy.
Toto bude náš spoločný život.
Môj pes je zviera, nie je človek, nie je dieťa. Aj napriek tomu, áno, som jeho matka.
Je to irónia? Ako je to možné?
Čo si myslíš, že je matka?
Matka je tá úžasná osoba, ktorá sa obetuje pre svoje deti. Je tá, ktorá sa o ne zaujíma. Tá, ktorá zmení svoj život pre to, aby jej rodina bola v poriadku.
Matka chráni, učí a miluje bezpodmienečne.
Pre toto všetko, môj pes nie je moje dieťa, ale ja som jeho matka.
Som všetko, čo má.
Pre neho som súčasťou jeho rodiny.
Je mi ľúto tých, ktorí tomu neveria. Tých, ktorí nemajú psa. Nikdy nebudú vedieť, aké to je milovať tú malú bytosť, ktorá nehovorí, no ktorá sa v mnohom správa ako ľudská bytosť. Nikdy nepocítia tú výmenu emócií, prostredníctvom, ktorých si hovoríme všetko.
Môj pes nie je moje dieťa, ale ja som jeho matka. Vďaka mne vedie zdravý, plný, šťastný život.
Vzťah medzi matkou a dieťaťom je jedinečný, ale vzťah so zvieraťom dáva nádherné emócie a pocity.
Dúfam, že deti tých, ktorí pocítili a prežili lásku ku zvieraťu, ktorí pochopili ten význam, ktorý má pre niektorých ľudí, tak tieto deti jedného dňa budú mať sami zviera a pocítia tú výnimočnú a silnú empatiu, ktorú mám ja so svojím psom .... Cit.web
