26/07/2023
Dojímavá báseň Emanuela Grandiho venovaná našim štvornohým priateľom.
„Ak sa bojíš, že si ma pohladil málo, vedz, že som nezabudol ani na jedno.
Ak ľutujete, že ste mi čo i len raz vynadali, mali by ste vedieť, že si to ani nepamätám.
Ak si myslíš, že si ma nechal príliš dlho samého, mal by si vedieť, že som na teba vždy čakal.
Ak sa bojíte, že ste so mnou trávili málo času, mali by ste vedieť, že aj tak málo som si užil každú chvíľu.
Ak si myslíš, že si sa so mnou málo hral, mal by si vedieť, že som nikdy nepočítal, koľkokrát si do mňa hodil loptu.
Ak si myslíš, že som zabudol na tvoj parfém, vedz, že aj teraz ho cítim vo vetre.
Ak by ste sa chceli znovuzrodiť v inom živote, mali by ste vedieť, že aj v tomto by som chcel byť vaším šteniatkom.
Ak si presvedčený, že máš nejaké nedostatky, mal by si vedieť, že pre mňa si bol ten pravý.
Ak veríte, že láska môže mať koniec, mali by ste vedieť, že v mojom srdci je miesto lásky nekonečné.
Ak si myslíš, že ma ľutuješ, mal by si vedieť, že by som nezmenil ani sekundu života, ktorý som s tebou strávil.
Ak si myslíš, že už nepočujem tvoj hlas, keď ma voláš, zver vánku západu slnka, aby mi priniesol tvoje slová.
Ak si myslíš, že môžem zabudnúť na tvoju tvár, mal by si vedieť, že som chcel žiť sám, aby som si užil tvoj pohľad.
Ak si myslíš, že som mohol milovať niekoho viac ako teba, mal by si vedieť, že som ťa miloval viac ako seba.
Ak si myslíš, že by som chcel mäkkú pohovku, vedz, že s tebou by som spal aj na kameňoch.
Ak si myslíš, že som chcel viac, ako si mi dal, mal by si vedieť, že som to vždy cítil
ako najšťastnejšie šteniatko na svete.
Ak si sa niekedy cítil sám, mal by si vedieť, že som nikdy neopustil svoje miesto vedľa teba.
Ak si myslíš, že môj život bol krátky, mal by si vedieť, že by som nechcel žiť ani o minútu dlhšie, keby som ho nestrávil po tvojom boku.
Ak sa bojíš, že už nie som blízko teba, vedz, že len čo zavrieš oči, zaspím vedľa teba.
Ak si myslíte, že ste sa nerozhodli správne, mali by ste vedieť, že som vám vždy dôveroval.
Vždy.”